Vzťahy :: Kvantový potenciál

11.11.2016 08:11

Príjemný deň prajeme všetkým. Od dnes sa život mení, už nikdy nebude taký istý, ako bol včera alebo ako bude zajtra. Každým novým rozhodnutím. Každou novou voľbou prichádza zmena, ktorá posúva to predošlé, aj to budúce. Udržiavať sa vo forme, ktorá je stála je nemožné. Posúvať sa postupne je skutočné. Dá sa zažiť dva krát ten istý deň? Dá sa zažiť dva krát tá istá chvíľa? Jediné čo je možné zažívať v tom všetkom stále a takmer identicky je ticho, mier, pokoj, láska. Napojenia, ktoré prinášajú poznanie. Energie, ktoré sú v spojitosti so Zdrojom tou pravou a takmer nemennou frekvenciou života.

Cez stretnutia, od narodenia po smrť sa človek nachádza vo vzťahu so všetkým čo ho v živote ovplyvňuje. Sú to ľudia, situácie, veci, myšlienky, pocity. Každá jedna chvíľa strávená v čase s niekým druhým vytvára plnú interakciu a odovzdanie sa. Táto chvíľa sa už nikdy opakovať nebude. Je najcennejším darom, ktorý nám život dáva. Je jediný, neopakujúci sa. Prináša úplnú esenciu všetkých možností – teraz. Dáva s plnosťou života. Prináša svetlo poznania. Ukazuje všetky potenciály, ktoré človek doteraz pochopil a uvedomil si. Sú tu vo vzťahu k tomu čo sa deje. Vnútorné nazeranie na odraz vonkajška. Posun v radostnom uvedomovaní si tejto najcennejšej neopakujúcej sa chvíle.

Mať vzťah so sebou samým je základom. Mať spojenie vo svojom vnútri s božskou podstatou všetkého. Vnímať ju vedomejšie a láskavejšie. Navracať sa do tej podstaty pri nevedomosti a strachu. Pripomenúť si to kým som v tom celom nekonečnom stvorení. Byť múdrym tvorcom každodennej radosti pozemských krás, ktorá posúva svoje hranice do nekonečna. A predsa vie koľko je tak akurát. Vzťahy s človekom, ktorého dnes, včera, zajtra stretnem. Vážiť si ho v plnosti jeho prejavu, bez zbytočného posudzovania jeho aktuálnej energie prejavu. Cez vlastné cítenie božskosti, vnímať v druhom jeho esenciu podobnosti. Nájsť spoločné a pousmiať sa nad malými rozdielmi. Vidieť pravdu, ktorá spája a cítiť tak Jednotu celého stvorenia.

Človek je tak krásna bytosť. Naplnená možnosťami a všetkými farebnými dúhami kryštálu podstaty. V útrobách každej duše drieme sloboda. Čaká kedy ju človek príjme na svetlo a pozdvihne tak to, čo je mu bohom dané. Bez viny, súdenia, strát a chcení. Jednoducho si vezme a nájde v sebe čo mu patrí. Hľadať to je cesta, nájsť to je požehnaním. Je čas nazrieť do svojej slobody a prijať ju s plným šťastím.

Pre dnes vo vzťahu k sebe, celku a všetkému čo je, nech sa deje s láskou, mierom a šťastím.

Prijal: Branislav Alnemiel Rybička