Slnečná sila :: Kvantový potenciál

06.05.2017 11:04

Deň plynie za dňom, chvíľa za chvíľou, prítomnosť za prítomnosťou. Čas sa tvári, že uniká pomedzi prsty. Človek sa prejavuje starnutím a telo pomaly dozrieva svojou zrelosťou. Chvíľami sa zdá akoby všetko stálo. Nemá miesto v čase, len to je. Tam vnímame nestarnúci proces tela. Tam nás vyživuje životné dielo večného okamihu naplneného prázdnotou a plnosťou. Tam kde programy prestávajú existovať, tam kde nekonečno naplnilo všednú chvíľu. Stala sa z nej plnosť, stala sa z nej krása.

Slnko naplnilo celé telo človeka. Vystúpil nad oblak temnoty a začal žiariť svojou prirodzenosťou. Tým, kým vo svojej plnej sile je. Vyživený energiou slnka, ktoré sa vyživuje energiou centrálneho slnka galaxie a tá sa vyživuje stredom vesmíru v ktorom sa nachádza. Všetko do seba zapadá, každá časť dostáva svoju blahodarnú energiu pre plnosť a skutočnosť svojej podstaty. Už netreba tápať a bádať, stačí len žiť a v plnosti nachádzať svoje prítomné sily a pretvoriť ich v krásu do hmoty.

Stať sa a byť, užívať si a tešiť sa. Láskať a milovať, radovať sa a ďakovať za to kým sme, za to kde sme, za to s kým sme. Pochopiť súlad v živote a vlastnej zodpovednosti predošlých skutočností. Prestať byť obeťou programov, ale postupne si uvedomovať ich účasť na tomto božskom diele. Spájať čo spojiť môžeme a nechať ísť čo ísť má. Šťastné plnosti prejavených krás do všetkých právd a milostí.

Ďakujem za silu, ktorú mi slnko každým dňom dávaš. Ďakujem za blahodarné energie pre moje prítomné chvíle. Aby som sa mohol/a prejaviť v plnosti mojej duše. Aby som mohol/a byť tým kým som stvorený/á pre život na Zemi a v celom stvorení. Už nemusím súperiť ani súťažiť o to aby som bol/a sám/a sebou. Už len som a cítim podstatu toho kým som. Človekom v prepojenom živote so sebou samým/ou a všetkým čo vo večnosti je.

Pre dnes vo vďačnosti za život, deň sa dej.

Prijal: Branislav Alnemiel Rybička