Rub a líc :: Kvantový potenciál

21.12.2016 07:14

Dve strany jednej karty. Pohľad z každej strany ukazuje inú možnosť. Obe sú podobné, rovnako veľké a predsa úplne rozdielne. Ktorú stranu si vybrať, kde sa nakloniť, netreba si nad tým príliš lamentovať hlavu. Už je čas dozrieť a zvedomiť si vlastnú silu. Tú ktorú v podstate ticha driemala celé večnosti. Našla svoje miesto a vyrašila na povrch. Nepotrebuje rozprávať tisíce príbehov. Stačí jeden, tichý, jasný, žiarivý, láskyplný. V príbehu sú ukryté skutočné hodnoty ľudskosti v spojení s božskými atribútmi človeka cností. Toho, ktorý má silu stáť si za tým, čo cíti v jase svojej duše.

Čochvíľa prestane fungovať hra na svetlo a tmu no nájdu sa takí, ktorí vyberú si len jednu stranu karty. Je dobré vedieť koho kŕmi vaša myseľ, je dobré vedieť koho kŕmi duša. Je ľahké to vedieť, je čisté to žiť. Chce to čas, vôľu a rozhodnosť. Nastaviť životu zrkadlo prejavu, skutočnej podstaty pravdivého zámeru. Raz si si už vybral človek nekonečný, pred tým ako si sa na Zem vybral prvý krát. Bola to voľnosť a túžba po mieri, no stratil si sa v čiernej diere túžby a chcení. Uvoľniť ťažobu a nadýchnuť sa slobody. Je čistá a svieža. Už pretkáva každého, čo vníma ju srdcom. Je tu tá doba, už stačí len spočinúť.

Vedieť, že pravé miesto tu máš a do postupných zmien sa pusti. Začal si dávno, tak to len dokonči. Pridaj sa tam, kde ťahá ťa srdce. Sila nastáva aj v tichom jase.

Dnes odchádza staré a nové ti náruč otvára, prestaň sa báť pustiť čo ťažilo ťa veky. Si silný a slobodný v pravde, v tom čo cítiš a tešíš sa zjavne. Pre radosť žien a pokoja mužov. Pre láskavé chvíle v radostných tokoch. Už spojenie v sile sa opäť stretáva. Už nastáva láska čo stále tu bola. Je tichá a jednoduchá a predsa je tu stále. Naladiť sa na ňu a hneď pozdvihneš sa medzi čistú nehu. Nad citom, mysľou a prázdnotou všeho. Nachádza sa prameň, z ktorého vzniklo všetko.

Pre dnes vo svetle, pravde a jednote, deň sa dej.

Prijal: Branislav Alnemiel Rybička