Príbeh o kráse
Často krát som sedela na lavičke a pozorovala ľudí navôkol. Sú veľmi zaujímaví, rozdielni, jedni sa smejú, iní sú zachmúrení. Pozerám sa na nich no málokto ma zbadá. Niekedy mám pocit, že som pre nich neviditeľná. Hm, prečo asi veď som v každom z nich, som ich základom, som ich podstatou. Stále sa vraciam na to isté miesto odkiaľ môžem pozorovať tú krásu a aj keď chápem a viem všetky tieto skutočnosti, vždy ma fascinujú nové a nové príbehy, ktoré každým dňom na ulici vidím. Nie sú ničím zvláštne, sú práve obyčajné, bez prípravy, bez nutkania niečo robiť.
Ach ten život, má toľko tvárí, toľko podôb. Nevedomky sa ľudia stávajú tým čoho sa najviac obávajú. Potom tá cesta z vystúpenia vlastných útrob temnoty a uvidenie skutočnosti. To mám najradšej, je to nádherné osvietenie, nádherná skutočná sloboda, ktorá im ukáže to kým sú. Sú mnou a to ma najviac teší, to ma najviac napĺňa. Už dávno nepotrebujem nikoho meniť, ani im dávať pomocnú ruku, lebo viem, že nájdu svoju cestu do miesta v ktorom sa nachádza ich čarovné miesto, studnica plností a všehochutí.
Pozerám sa ľuďom do očí, aby som zbadala tú iskru, ktorú v hĺbke duše majú. Nazerám na ich trápenia a bolesti a stále vidím cestu z týchto okolností, je vždy iná, krásna a rozdielna. Má v sebe silu unikátnosti a obyčajnosti človeka. Má v sebe silu celého vesmíru. Je v nej napísaná celá história duše, ktorú prechádza. Vie zmeniť všetko a dosiahnuť ešte viac. Dokáže sa pozdvihnúť nad všetky výšiny, dokáže dosiahnuť najhlbšie doliny. Je to zázrak, je to sila života. Stále ma to fascinuje ako po mne kráčajú hore a nachádzajú vo mne stred. Obdivujem ich keď padajú až kým ma opäť vo svojom srdci nenájdu. Dávam ich chuť žiť a predsa sú celý mnou obsiahnutí. Och, milujem vás ľudia, milujem vás všetkých bez rozdielu.
Večer, keď si líhate do postelí aby ste sa navrátili k svojej podstate. Keď odchádzate z tela a spájate sa v jedno, tam vás vidím najjasnejšie, tam chápete všetky svoje príbehy. Tam vidíte možnosti, ktoré vám ukazujú nekonečnosť v pozemskom dianí. Ste plní, sami seba, ste plní života a všetkého v ňom. Už žiadne pochybnosti, už žiadne trápenia, je tu len životný príbeh, ktorý je každým dňom unikátny. Každou chvíľou plný Lásky.
Branislav Alnemiel Rybička
Copyright © Kvantový potenciál je možné v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť ďalej nekomerčným spôsobom len s priložením tohto odkazu na stránku s uvedením zdroja, vrátane tejto poznámky.
www.kvantovypotencial.webnode.sk