Pracovité konanie :: Kvantový potenciál

16.05.2016 09:36

V živote človek vykonáva činnosti každý deň, bez ohľadu na to čo potrebuje, stáva sa vykonávajúcim nástrojom vlastnej vôle, rodiny, spoločnosti, ducha. Je to postupnosť cez, ktorú sa prejavujú všetky úrovne. Ľudská spájajúca slobodné rozhodnutia a vytvárajúca hmotné veci cez myšlienky a konanie. Božské, ktoré sú spojené s vôľou vyššou a zároveň spojenou v Jednote, kde sa prejav stáva konajúcim pre dobro všetkých. Obe možnosti tvorenia a konania sa navzájom ovplyvňujú. Človek v sebe postupne nachádza svoje prirodzené sily ducha a aplikuje ich do života skrze vlastné poznanie. Oslobodením od utrpenia dáva možnostiam tvorenia iné aspekty. Vytrváva a mení svoje myslenie, koná na základe predošlých myšlienkových foriem, ktoré mení a zároveň opúšťa. Jeho sila vytvára zmenu v poli pozemskom aj duchovnom. Opúšťa poznané a znovu sa otvára nekonečnému.

V konaní a každodennej práci sa človek stáva mechanickým nástrojom vlastných skúseností. Je vhodné zastaviť sa pri činnostiach, ktoré sú opakujúce a spozorovať rutinné správanie. Vystúpiť z neho a zaviesť prítomné živé konanie, ktoré je spojené s tvorivou energiou ducha a neplnením životnej energie. Byť mechanickým a rutinných oslabuje život v jeho podstate. Človek sa stáva „zombie“ ktorý zaspáva svoj život a nevidí jeho prítomné možnosti. Vystúpiť z nich a spozorovať vlastné opakujúce vzorce je stále možné. Vnímaním a pozorovaním sa tieto časti zvedomia a konanie naberie iný rozmer bytia.

Konať na základe ducha oslobodzuje ľudskú myseľ od nízkych vzorcov myslenia a správania. Vytvára a poznáva tak cestu k úplnému poznaniu Jednotu a vytvára tak most, kde sa všetky jeho aspekty stávajú jedným. Duchovná, duševná a hmotná každá časť vytvára svoj most aby sa spojila a ukázala svoj potenciál cez hmotné telo. Cez dušu, ktorá je premostená s duchom – vedomím všetkého čo je.

Oslobodiť sa od nutnej pracovitosti, ale tvoriť na základe slobodnej pracovitosti dáva človeku iný rozmer bytia. Nahliadania na život skrze slobodu ducha, ktorý sa prejavuje cez unikátnosť pozemského človeka. Nikto nie je iní a predsa sú všetci unikátni. Vo svojej podstate jednotní, no navonok iní, prejavujúci sa podľa vedomia ducha a jeho aspektov vytvárajúcich nekonečnú spleť nekonečných možností.

Človek je bytosť slobodná pokiaľ koná na základe vedomia, otvára celku jeho aspekty a vníma oslobodenie od všetkých nízkych častí. Človek je tu, aby pochopil svoje možnosti a zmenil hmotu a inú úroveň vedomého tvorenia budúcich podstát mieru a Jednoty. Evolúcia, ktorej sa nedá vyhnúť. Iba v nej plynúť podľa individuálneho nazerania a vnímania vlastného myslenia a konania.

Pre dnes v slobode nech sa prejaví sila ducha s láskou a šťastím.

Prijal: Branislav Rybička