Poklady večnosti :: Kvantový potenciál

20.03.2017 08:40

Krásny deň prajem všetkým čítajúcim tieto riadky. Prijímam tieto posolstvá, možnosti, potenciály už nejaký čas. Prinášajú aj mne rozšírenie poznania, ktoré som doposiaľ nadobudol. Rozpamätávam sa na poklady večnosti, ktoré cez seba nachádzam. Vidím ich vo všetkých dušiach, ktoré každý deň stretávam. Je to krásna spriaznenosť Jednoty a súhry nás všetkým. Je to oslobodením v obmedzenom rozumovom svete. Je to pre mňa vďaka a zároveň čistá úcta, že tu spolu žijeme a navzájom sa v čistej láske milujeme.

V prejavoch v ktorých sa každým dňom stretávame so sebou samým. Tam kde nachádzame odpovede na otázky večnosti. Dostávame len toľko na čo sme pripravení, pre posun ďalej, pre posun do večnosti. Veľa z vás, ktorí čítate tieto riadky. Máte rodiny, manželov, manželky a kopec detí a predsa v tom všetkom prirodzenom nachádzate svoj čas na priestor v duši. Pre upokojenie a zvnútornenie sa vo svojej prirodzenosti. Nedávate bokom svoje rodiny, práve naopak spájate poznanie, ktoré v sebe nachádzate a rozsievate to tichom, láskou alebo milým slovom. V tom je najväčší poklad večnosti. V láske jeden k druhému, v akomkoľvek prejave či možnostiach. Ste len samy sebou v danej chvíli najlepší ako len viete.

Nehľadajte v sebe úplnú dokonalosť, perfekcionalizmus. Nachádzajte v sebe jednoduchosť v spojení s večnosťou s božskou časťou, ktorá je prepojená so všetkým. Je to slobodným a čistým prejavom vás-nás samých vo všetkom čo dnes zažívate. Prechod, prerod, transformácia vedomia z rovín, ktoré sú nám známe a veľmi dobre poznané. Do rovín, kde nás ťahá poznanie a vedenie, že niečo treba urobiť inak, pozmeniť, alebo len vystúpiť z toho čo prestalo fungovať. Nastoliť si jasný zámer, alebo sa v ľahkosti odovzdať prúdu života. Možností je veľmi veľa, možnosti, ktoré máme v sebe. Či už v pokoji, alebo v rušnej každodennej chvíli.

Čo máme a čo nemáme robiť, nie je stanovené nikým a ničím. Každý v sebe tú svoju hranicu má, každý cíti to čo je pravé. Dnes, včera, zajtra, mení sa to všetko a predsa niekde v hĺbke duše takmer statické to je všetko. Nachádzať a milovať, hľadať a poznávať, nechávať plynúť a užívať si okamžitý prejav večného vedomia. Daru, prirodzenosti, súčasti nás všetkých. Sme tu aby žili, sme tu aby sme boli sami sebou v plnosti lásky, šťastia a podstaty unikátnej individuality v Jednote.

Pre hĺbku slobody a lásky, deň sa dej.

Prijal: Branislav Alnemiel Rybička