Poézia života :: Kvantový potenciál

19.07.2016 09:41

Dnes pre túto chvíľu dávam si slobodu, dávam si lásku v plnej kráse života. Dovoľujem si naplno sa nadýchnuť a povedať, môžem. Môžem žiť slobodne. Môžem kráčať vzpriamene. Môžem dýchať život plnými dúškami lásky, ktorá prejavená je v prítomne. Môžem si dovoliť navždy sa oslobodiť od útrap a strachov, ktoré ma mnoho naučili. Nosiť ich so sebou ďalej už netreba. Je čas na poéziu života.

Človek dáva hodnotu tomu čo má. Tomu čo vie. So všetkým s čim sa stotožňuje. So sebou samým pozemským prejavom, ktorý je potrebný pre žitie na Zemi. Byť kúskom života, ktorý v sebe božskú silu má. Vedieť ju použiť a na lásku otočiť. Vidieť v sebe podstatu a tešiť sa s ňou do kroku. Kráčať, letieť všetko vedieť, si praje človek pozemský. No vedieť môže len toľko čo zažil v tomto svete. Preto potrebné je zažívať a v plnej sile si všetko užívať. Dovoliť si ísť v každom kroku a k sebe prísť.

Od seba začínať a s každým, kto opýta si to zdieľať. Dávať slová, ktoré v hĺbke srdca vzplanú a vysloviť ich na povrch. Povedať ich do sveta, lebo potrebné sú pre všetkých. Pre tých, ktorý čakajú, že cez Vás sa láska a pravda prejaví.

Dávaj seba človek krásny. Dávaj dary, ktoré v sebe máš. Čím viac seba dávať budeš, tým viac tento svet sa zmení. Prijímaj človek krásny. Prijímaj všetko čo k tebe patrí. Čo druhý ti s láskou dáva, bez slova a s vďakou príjmy. Príjmy seba v prítomnosti a rozžiar v sebe všetky božské cnosti. Poďakuj sa temnote a príjmy svoje strachy, tiene. Sú tu pre učenie a sú tvojou súčasťou. Ako tvoriť ďalej budeš, to už je len na tebe. Preto dobré všetko je len. Všetko čo si vyberieš. Byť dobrým je prejavenie, vlastnej vôle duševnej.

Cítiť život, cítiť spev, cítiť všetko navôkol. Vnímať seba v nekonečne a užívať si život v ňom.

Nech dnešným dňom sa láska deje. Všetko čo si moja duša praje, nech sa v pravde prejaví a ukáže sa na svetle v pozemskom, krásnom, prejave.

Prijal: Branislav Alnemiel Rybička