Kolobeh človeka
Vstaneš z postele ideš si urobiť svoje dôležité potreby. Zacvičíš si v tom lepšom prípade. Dáš si sprchu a možno niečo zješ. Utekáš do práce aby si stihol svoj dnešný termín, ktorý musí byť najneskôr teraz hotový. Pozdravíš sa s kolegami, uvidíš svojho šéfa v diaľke, ktorému mávnutím ruky a kývnutím hlavy zdvorilo odzdravíš. Sadneš si za stôl, zapneš počítač a už sa to deje. Telefonáty, maily, dôležité vybavovania. Objednávky, sem tam úsmev a prehodenie zážitku z predošlého večera v televízii. Nastáva prestávka na kávu, alebo čaj. Prvé vydýchnutie a spokojné pohladenie si dobrého dňa. Sadneš si opäť za počítač s kávou a pracovné tempo pokračuje až do obeda. Dohodneš sa s kým sa pôjdeš najesť do neďalekej reštaurácie na výdatné menu, ktoré sa snažia urobiť za čo najlepšiu cenu. Dnes je celkom dobré, akým si záhadným spôsobom sa podarilo. Ďalšia káva po obede a šup ho späť za pracovný stôl. Dvíhaš telefón a vybavuješ dôležité objednávky na budúci týždeň.
V tom sa zastavíš a pozrieš von z okna. Zbadáš ako kŕdeľ vtákov slobodne poletuje a pomyslíš si, ach ako im je dobre a slobodne. Bol to len okamih a tvoje prebudenie nenastalo. Ideš ďalej v tempe po obedňajšej zmeny. Už len hodina do konca tohto pracovného dňa. Všetko takmer urobené. Ten kŕdeľ vtákov sa jemne vracia v povedomí. Sloboda a voľný dotyk ducha. Odzvonilo dnešnému pracovnému dňu. Prvé kroky z budovy von ti prinesú plný nádych čerstvého vzduchu. Konečne sloboda. Po odpracovaní a vcelku dobre zaplatenej práci si môžem urobiť dnes čo len chcem. Skočím ešte na nákup a potom ma čaká kurz tanca, ktorý som si zaplatil s manželkou pred pol rokom. Stretneme sa tam, pozriem sa na ňu, je úplne vyšťavená z práce. Opýtam sa jej čo sa stalo. Nemá chuť o tom hovoriť, je rada, že odniesla deti k rodičom a môže si trochu vydýchnuť z celého dňa. Hudba sa pustí a my sa konečne druhý krát v dni uvoľníme. Prvý krát to bolo pri tom kŕdli a teraz, keď konečne robíme to na čo máme chuť. Už nie je čas na ďalšie veci. Skontrolovať deťom úlohy. Nachystať desiatu, ľahnúť si zmorený pred televíziu a takmer okamžite zaspať. Ledva sa presúvam do postele, kde slastne zaspím a teším sa na nový deň. Kto vie čo mi zas prinesie. Kto vie kedy sa z toho sna prebudím.
Prijal: Branislav Alnemiel Rybička
Copyright © Kvantový potenciál je možné v neskrátenej a neupravenej podobe šíriť ďalej nekomerčným spôsobom len s priložením tohto odkazu na stránku s uvedením zdroja, vrátane tejto poznámky.
www.kvantovypotencial.webnode.sk