Iná Zem :: Kvantový potenciál

20.06.2017 08:35

Kráčam po nej a cítim sa akosi inak ako naposledy keď som tu bol. Pozerám vôkol seba a všetci ľudia sú akýsi pokojnejší, vyrovnanejší, prítomnejší. Je to príjemný pocit, akési šteklenie v žalúdku ma premklo, akoby hravosť detská ma opantala. Čo to je, čo to znamená, zastavím sa na chvíľku. Kúsok života vo mne sa prebudil, detská radosť vytreskla cez moje trávenie životom. Áno, poviem si vo vnútri, aj nahlas, to je tá Zem o ktorej sme v tej dobe hovorili. To je to teraz čo sme vytvorili. Hm, zaujímavé, akoby to bolo včera čo som bol na tejto planéte a celá civilizácia sa postupne menila a dorastala k plnému vedomiu seba. Teraz je to skutočné, ľudia to žijú a ani sa nepozastavujú nad tým aké to bolo. Je to naozaj iné, také pravdivé a skutočné. Dokázali sme to, je to tu.

Pohľad do očí okoloidúcich je vševravný, má hĺbku a jasnosť. Nájdu sa to aj zachmúrenci no je ich akosi oveľa oveľa menej. Oveľa viac je tých usmiatych, pokojných, s kľudom môžem povedať šťastných. Nikto sa nikam neponáhľa, zaujímavý to pohľad, krásna to skutočnosť. Vidím prevrat v doprave, továrňach. Sú iné, tichšie, bez splodín a výfukových dymov. Ten vzduch je čistý, svieži, aj keď som v meste a dýcham naplno cítim akoby som bol v lese plnom ihličnatých stromov. Všade je život, všade cítim svetlo. Ľudia sa premávajú po zvláštnych dopravných prostriedkov, vyzerajú akoby sa vznášali nad zemou. Oni levitujú, premávajú sa z miesta na miesto, bez akýchkoľvek ťažkostí. Iní sa prechádzajú, vidím aj bežca, ktorý sa usmieva a radostne si beží celým týmto svetom.

Budovy sú plné jasu, sivá farba vystriedala farebnosť a ľudskosť, pestrosť. Idem ďalej preč z mesta aj keď sa mi tu páči. Vchádzam do lesa, stromy v ňom majú obrovské rozmery, akoby ich stovky rokov nikto nerúbal. Konečne, pomyslím si. Dospeli sme k tomu, že sa dá žiť aj inak ako z pľúc zeme. Žije to tam oveľa viac ako si pamätám. Je tu opäť plno ľudí, skupinky, rodiny sa prechádzajú po toľkej kráse. Sem tam nájdem aj akýsi príbytok, kde sa ľudia zoskupujú ako za starých časov. Akurát tam nie je oheň v strede, aspoň teraz ho nevidím.

Je to tu priatelia, je to možné, stalo sa to. Ono to existuje ako vhľad do budúcna. Naša civilizácia dospela k uvedomeniam, ktoré pozmenili celý charakter Zeme. Chvíľku to ešte potrvá no stalo sa to, deje sa to, je to tu, iná Zem, ktorá je plná pravdy, lásky a čistoty. Tam kde úcta voči všetkému živému nabrala pravé miesto, tam kde sa sny stali skutočnosťou.

Pre dnes v ľahkosti žitia, život sa dej.

Branislav Alnemiel Rybička