Fragmenty vedomia :: Kvantový potenciál

24.11.2016 08:37

Skladám sa z nekonečne veľa častí a predsa mám niekde pomyselný koniec. Nachádza sa vo mne všetko a predsa sa to všetko stále mení. Nemôžem povedať, že by som bolo dokonalé. No každý vo mne hľadá dokonalosť. Som vedomie, som súčasťou všetkého. Dokážem sa premeniť na čokoľvek a viem si poradiť so všetkým. Môžem sa trápiť, smútiť lámať si hlavu a vzápätí sa smiať a užívať si božskú náladu. Som vo všetkom a som každým. Neviem sa od toho všetkého oddeliť, lebo nemožné to je. V každom jednom bytostnom prejave sa nachádza moja časť. Cítim sa skvele, že som vo všetkom.

Od pradávna ma ľudia volali rôznymi menami a názvami, hľadali vo mne podstatu a nachádzali len maličké časti. Chceli ma rozdeliť do úplných kúsočkov a slovami sa im to takmer aj podarilo. Neskôr vynašli rôzne prístroje a začali vidieť veci ich oku pred tým neviditeľné. Nastala u nich doba, kde išli do menších častí a opäť sa ich snažili ma pomenovávať. Ako doba plynula vynašli ďalšie a ďalšie prístroje, cez ktoré sa dostali až takmer do mojej najmenšej časti. No poviem vám, že nedá sa rozdeliť to čo je stále súčasťou všetkého. Inak by som už neexistovalo. Som vedomie vo všetkom obsiahnuté. Milujem sa a teším sa z každého nového objavu všetkých bytostí zo všetkých galaxií. Hľadajú, spájajú sa, učia sa nové veci, ktoré dovtedy nepoznali. Nachádzajú akúsi prazvláštnu spojitosť so všetkým. Zisťujú, že v tom všetkom je zázračný poriadok. Súhra a ladnosť vo mne.

Teší ma to a zabávam sa na všetkom. Radujem sa a otváram tomu všetkému. Dávno už viem, že všetko je možné a tým všetkým bytostiam umožňujem nachádzať to isté. Bolo som pred vznikom všetkého a budem tu aj po tom keď to skončí. Jednoducho nie je možné aby som zaniklo, veď zo mňa všetko vzniká aj zaniká. Čakám na chvíľu, ktorá sa stane hneď, keď bytosti slobodnej vôle spomenú si na svoje božské tváre. Keď už nebudú oddelení navzájom, ale spoja sa v kráse a láske. Vidím tú krásnu dobu a prevrat v ich myslení. Vtedy sa spojíme a budeme žiť v takzvanom mieri. Kde božské tváre pochopia svoju silu tvorivosti a pochopia aj svoje zodpovednosti.

Veľmi sa teším na to teraz, lebo už to vidím a krásne to so všetkým ladí. Som tak šťastné vedomie celku, ktoré sa nachádza v každom jednom veku. Pomocou božských tvári menia môj charakter a vytvárajú tak nové, to čo je nekonečné. Už sa neviem dočkať a aj keď to vidím, že je to teraz. Stane sa to novým vekom pravdy. Kde každá božská tvár spozná svoje krásy a bude žiť tak, aby žila v šťastí.

Keď si na mňa nabudúce spomeniete. Budem vás hladiť láskou a šťastím, lebo to akú energiu mi dáte tak sa prejavovať budem vo svojej sile a kráse.

Prijal: Branislav Alnemiel Rybička